Je po maturitách a práve sme svedkami promócií, kedy v univerzitných mestách vídať usmiate tváre mladých ľudí v pekných oblekoch a šatách. Sú obkolesení svojími, náležite na to hrdými, rodičmi a priateľmi. V očiach iskra a mnoho očakávaní. Strih. Poslednú dovolenku som strávil v južnom Toskánsku.
Okrem čarovných dediniek ma fascinovali húfy západoeurópskych turistov v pokročilom veku. Títo sedemdesiatnici či osemdesiatnici si jeseň života užívali plnými dúškami. Náš priemerný slovenský dôchodca prežívajúci od penzie k penzii by si asi povedal, že niekde sa stala zásadná chyba. A tiež by si položil otázku, koho je to vina – veď predsa celý svoj život poctivo platil odvody!
Generácia Husákových detí
Ako zástupca generácie „Husákových detí“, ktorý si nerobí ilúzie o svojej situácii v budúcnosti, ak by sa spoliehal iba na štát, premením uvedené zážitky a fakty na čísla: Mladým ľuďom môžem okrem veku len a len závidieť ich zážitkový spôsob života, ktorý som v ich rokoch nikdy neokúsil. Či už ale mladým po rokoch dôjde para v starobe a budú odkázaní na lieky či opateru, alebo budú chcieť pokračovať vo svojej filozofii „žijeme iba raz“, v oboch prípadoch to bude niečo stáť!
Avšak pri očakávanom vývoji podielu starých ľudí na obyvateľov v produktívnom veku, ktorý sa na Slovensku viac ako strojnásobí a bude výrazne prečnievať spomedzi krajín EÚ, môžu na čo i len trochu postačujúci dôchodok od štátu zabudnúť. A tu sa začínajú moje obavy – o to, že mladá generácia, ktorej finančná gramotnosť je podľa prieskumov zúfalá, a z ktorej iba necelá tretina vstupuje do druhého piliera, narazí v starobe na tvrdú ekonomickú realitu.
Mea culpa, moja!
Obavy o to, že nadpis tohto článku nesúci názov amerického filmu ovenčeného štyrmi Oskarmi, bude takpovediac epitafom na slovenské pomery. Platí to pre dnešných našich dôchodcov, no zároveň dvojnásobne pre dnešnú mládež, ktorá tiež raz zostarne, či už jej to príde reálne alebo nekonečne vzdialené. Iba s jedným rozdielom – tí druhí keď sa potom spýtajú, koho je to vina, budú si musieť sami odpovedať: mea culpa, moja! Preto generácia mladých ľudí na Slovensku by mala iba na moment ubrať z plynu a zamyslieť sa. Zamyslieť sa už teraz nad tým, ako aspoň sčasti neprísť v pokročilom veku o svoj životný optimizmus.
Sporenie si na dôchodok v druhom pilieri by mohlo byť tým prvým správnym krokom
Nestojí ich totiž ani cent naviac, je imúnne voči mnohým vplyvom, ktoré budú tlačiť Sociálnu poisťovňu čoraz viac na kolená a rozkladá tak riziká medzi dva piliere, a naviac svoje vložené a zhodnocované prostriedky budú mať na vlastnom účte a budú ich osobným majetkom.
Dnešná doba neprináša iba technologický pokrok, súťaživosť a individualizmus či kozmopolitný spôsob života, ale aj potrebu prevziať existenčnú zodpovednosť za seba samého do vlastných rúk. Marián Kopecký, predseda predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností